Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím vlastným individuálnym tempom. Je preto ťažké určiť presný vek, v ktorom by deti mali dokázať vyslovovať všetky hlásky bez ťažkostí a správne. Niektoré deti už v troch rokoch dokážu správne vyslovovať aj náročné hlásky, ako „r“, alebo „l“, iné deti sa ešte v školskom veku pasujú s ťažkosťami vo výslovnosti.
Čo však môžete urobiť už teraz je to, že poskytnete deťom správny rečový vzor. Poskytnutie správneho rečové vzoru, teda modelu správnej výslovnosti, patrí medzi nepriame prístupy nácviku správnej výslovnosti (Horňáková a kol., 2005). Je vhodné na deti nešušlať, nepoužívať príliš maznavú reč, ale naopak, komunikovať a artikulovať správne, keďže deti sa učia predovšetkým napodobňovaním.
Pri ich ceste za správnou výslovnosťou im však môžeme pomôcť prípravnými cvičeniami, ktoré dokážete spolu s dieťatkom realizovať aj v domácom prostredí a ktoré tvoria tzv. predstupeň k nácviku správnej výslovnosti. A spolu s vhodne zvolenými hrami a činnosťami tak spoločne môžete rozvíjať reč, slovnú zásobu, artikuláciu a celkovú jazykovú a komunikačnú schopnosť vašich detí.
Medzi prípravné cvičenia radíme dýchacie cvičenia, hlasové cvičenia a artikulačné scvičenia. Sú pomerne jednoduché na prípravu, je možné ich realizovať skupinovo aj individuálne a na deti pôsobia motivačne a aktivizujúco. Je dôležité aj pripomenúť, že dieťa do ničoho nenútime nasilu a v prípade, že aktivitu odmieta, skúsime mu ponúknuť inú variantu, alebo cvičenie realizovať neskôr. Všetko sa deje prostredníctvom spoločnej hry, dieťatko pri práci povzbudzujte, využívajte motiváciu, ako sú obrázky, či hračky a daný čas využite aj ako spoločný čas strávený so svojím dieťatkom, ktoré tieto spoločné chvíle takisto vníma a oceňuje.
Dychové cvičenia sú zamerané na osvojenie si fyziologicky správneho dýchania, nádychu a výdychu, a správne osvojenie si a predlžovanie výdychového prúdu pri reči. Hlasové cvičenia sú zamerané na správnu tvorbu hlasu pri realizácii reči, hlasovú hygienu a realizujú sa napr. napodobňovaním zvukov, či fonáciou hlások.
Zameranie tohto metodického listu je však venované artikulačným cvičeniam, ktoré rozvíjajú tzv. oromotoriku, t.j. motoriku hovoridiel a rečových orgánov ako jazyk, pery, zuby, čeľusť a tvrdé a mäkké podnebie s čapíkom. Pre správnu a zreteľnú výslovnosť je podstatné, aby deti dokázali ovládať svoje rečové orgány, dokázali napodobniť správne postavenie hovoridiel pri realizácii jednotlivých hlások, dokázali citlivo pracovať so svojím jazykom. Artikulačné orgány sú orgány dýchania a prijímania potravy, preto je vhodné aj pri prípravných cvičeniach vychádzať z primárnych funkcií, ako sú sanie, žuvanie, mľaskanie, fúkanie a pod. Je dôležité, aby dieťa ovládalo najskôr primárne pohybové funkcie, aby následne dokázalo správne vyslovovať jednotlivé hlásky (Vrablová, 2015). K samotnej správnej artikulácii človek potrebuje predovšetkým dobrú obratnosť hovoridiel. Ak dôjde k ich nedostatočnej spolupráci a oslabeniu, môže to viesť k nesprávnej artikulácii a nezrozumiteľností niektorých hlások, resp. celkovej reči. Narušenie oromotorických schopností môže ovplyvniť komunikačné schopnosti, alebo môže byť narušená koordinácia a plánovanie pohybu pier, jazyka, čeľuste a podnebia, ktoré sú pre zrozumiteľnú reč nevyhnutné. Môžeme to pozorovať predovšetkým u detí, u ktorých je výrazný rozdiel medzi jazykovým vnímaním (to, ako reči rozumejú) a expresívnou jazykovou zložkou (ako reč produkujú) (Došeková, 2015)
Milí rodičia, pred tým, ako sa so svojimi deťmi pustíte do artikulačných a oromotorických cvičení, doporučujeme vám, aby ste si všetky cviky najskôr skúsili sami na sebe pred zrkadlom a až následne ich realizovali s deťmi. Správny rečový a artikulačný vzor je v tomto prípade nevyhnutný.
Cvičenia zamerané na primárne funkcie:
- Fúkanie ako vetrík – na kúsok krepového papiera, alebo do pierka, aby dieťa videlo, že predmet sa fúkaním hýbe
- Fúkací futbal – fúkaním umiestniť guličku z papiera/vaty, do bránky, na správne miesto
- Fúkanie do záhradnej vrtuľky
- Ohrievanie rúk – dýchame teplý vzduch do dlaní, aby sme si ohriali studené ruky (háááá, hááá) – pracujeme s výdychovým prúdom, predlžujeme ho
- Nafukovanie balónov
- Dlhý výdych – nadýchneme sa a čo najpomalšie vydychujeme vzduch nosom, potom ústami
- Zasmejte sa – povedzte si krátky vtip, alebo na seba urobte smiešnu „grimasu“ a nahlas sa zasmejte
- Chrúmajte – je dôležité jesť aj tvrdú potravu ako jabĺčko, mrkvu, chlebovú kôrku a pod. a dovoliť tak sánke, zubom a žuvacím orgánom, aby sa precvičili a správne pracovali. Dajte si dnes na desiatu niečo, čo môžete dobre požuť.
Artikulačné cvičenia hovoridiel:
- Mucha – zúbky sú spolu, jazyk je za spodným zubami, usmejeme sa a bzučíme ako mucha zzzzz
- Had – zúbky sú spolu, jazyk je za spodným zubami, usmejeme sa a syčíme ako had sssss
- Vlak – našpúlime pery, aby vytvorili malý krúžok a vydávame zvuk ako vláčik: š–š–š
- Spiaca bábika – našpúlime pery, aby vytvorili malý krúžok a vydávame tichý zvuk šššššššššššš, lebo bábika spinká
- Kávovar – zapneme akože kávovar, kľudne urobte pohyb rukou pre zapnutie a už nám kávovar melie kávu: žžžžžžžžžžžžžž (našpúlime pery, aby vytvorili malý krúžok)
- Mačička, poď ku mne – voláme na mačičku rúčkou a aj zvukom či či či (našpúlime pery, aby vytvorili malý krúžok)
- Mačička – pomaly jazykom olizujte hornú aj spodnú peru do jednej aj do druhej strany, ako keď mačička olizuje mliečko.
- Pošli pusu/usmej sa – striedavo ukazujeme ako sa na mamičku, ocka usmejeme a následnej pošleme vzdušnú pusu
- Ako najviac? – ako najviac dokážeš otvoriť ústa?
- Ako najviac? – ako najširšie sa dokážeš usmiať?
- Čerešňová kôstka – predstav si, že máš v puse maličkú kôstku z čerešne a chceš ju vypľuť von, ústa otvoríme len veľmi málo, ako maličké u, a niekoľkokrát krátko fúkneme pred seba
- Balón v líčku – ako veľmi dokážeš nafúknuť len jedno líčko? A teraz druhé? Niekoľkokrát vystriedame obe strany.
- Hlasná pusa – niekoľkokrát nahlas cmukneme
- Slon – špička jazyka smerujem z úst von smerom k nosu. Dokážeš sa dotknúť jazykom nosa?
- Čertík – vyplaz jazyk von najviac ako dokážeš.
- Ryba – pery idú od seba a k sebe. Keď idú od seba, je počuť jemný tichý zvuk, otvoríme ústa čo najviac.
- Zajko – hornými zubami si jemne hryzieme do spodnej pery. Jemne.
- Kukuk – jazyk sa pohybuje od jednej strany kútika úst na druhú stranu kútika úst a pozoruje líčka.
- Čistíme si zúbky – jazykom pomaly prechádzame po hornom rade zubov z vonkajšej strany a následne po hornom aj spodnom rade zubov z vnútornej strany.
- Klop klop – jazýčkom si klopeme, ťukáme na horné podnebie.
- Jazyk doktor – jazyk sa zahrá na doktora a v zatvorenej puse kontroluje všetko, čo v ústach máme – zuby, podnebie, sánku, musí prejsť a skontrolovať každý kúsok úst.
Spracovala: Mgr. Katarína Hybenová, PhD., špeciálny pedagóg CPP Poprad
Literatúra:
Došeková, M.: Oromotorické schopnosti a dyslália. In: Bratislava, 2015. 101 s. Záverečná práca, Univerzita Komenského v Bratislave.2015
Vrábľová, A.: Súbor aktivít zameraný na rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií rómskych detí. In.: Bratislava, 2015. ISBN 978-80-565-1147-3
Horňáková, K. a kol.: Kniha o detskej reči. In.: Bratislava, 2005. ISBN 80-969074-3-3
Hybenová K.: Interné materiály CPP Poprad